Najživšie zvnútra vyzdobený historický kostol, plný farieb a obohatený aj klamom pre oči, je Kostol Najsvätejšej Trojice. Svojou pestrosťou nám pripomína, že barok bol slasťou pre oko. Dokonca sa myslelo už aj na osobný prístup človeka k Bohu, lebo vnútri kostola sú separé bočné kaplnky s oltármi, aby mal každý pokoj a súkromie na modlenie. Takýto kostol odkukali od priekopníka baroka v Ríme, slávneho Kostola Il Gesù (1575). Financovala ho Žofia Báthoryová od radosti, že jej manželovi Jurajovi II. Rákoczimu, stíhanému za účasť v protihabsburskom povstaní, udelili milosť.
Predtým však musela kúpiť pre kostol pozemok. Na jeho časti (naľavo od terajšieho kostola) chátral dom, ktorý volali kráľovským, lebo v ňom kedysi bol kráľov úrad, mincovňa, a do 15. stor. sa tam králi aj ubytovávali pri návšteve Košíc. V 17. stor., keď boli Košice ešte prevažne protestantské, ale rekatolizácia už štartovala, bola v ňom aj katolícka kaplnka. Nečudo, že práve tam protestantskí hajdúsi Juraja I. Rákocziho chytili a zabili troch katolíckych kňazov, ktorí sa tak stali svätými a majú → Oltár košických mučeníkov /43/ v → Dóme /46/.
Vraj aj výčitky za tento masaker, ktorý otriasol mestom, boli dôvodom na postavenie kostola práve na tomto mieste. Nový Kostol Najsvätejšej Trojice s ešte niektorými renesančnými prvkami ukončili v r. 1681 a pripadol aktívnemu rádu jezuitov, ktorí hneď vedľa vybudovali aj kláštor a na rohu Alžbetinej a Hlavnej založili → starobylú univerzitu /42/. Preto kostol i ulicu pri ňom volajú aj univerzitnými. Jezuitov ale rozpustili (1773), a keď ich obnovili (1814), to už kostol 3 roky patril iným mníchom - premonštrátom. Títo sú teraz na Slovensku dosť unikátni, lebo sa vyskytujú už len v neďalekom Jasove, Lelesi a v Košiciach.
Kostol má najviac prívlastkov, aj keď vždy ide o ten istý. Najsvätejšej Trojice, jezuitský, premonštrátsky, univerzitný a aj maďarský. Posledným prívlastkom ho nazývajú tí, ktorí vedia, že je v ňom takmer polovica omší v maďarčine. No konajú sa tam občas i krásne koncerty, počas ktorých váš zrak môže zavadiť o cennú vyrezávanú kazateľnicu až z r. 1600. Ak pozdvihnete pohľad, na strope uvidíte sv. Norberta, zakladateľa rehole premonštrátov, ako ukazuje hostiu (lebo diskutuje s takými, čo vraveli, že Ježiš v nej nie je prítomný), na druhom výjave už zakladá svoj rád (2. najstarší mužský rád v Európe – vznikol v r. 1120) a na treťom ho na smrteľnej posteli obklopujú jeho spolubratia, akurát tváre majú prepožičané od vtedajších mníchov, ktorí žili v Košiciach v r. 1930, keď Rudolf Orosz tento strop a steny pomaľoval. Predná stena má zas tvar oblúka, sú v ňom okná a stĺpy, ktoré neexistujú, ba aj stena je takmer rovná. Takto nás opticky vodí za nos maliar Erazmus Schrött už od r.1786.
Zdroj: Milan Kolcun ( www.milankolcun.net ): Potulky mestom Kosice ( www.potulka.sk )
