Morový stĺp – Immaculata


Ani nemusela prísť v minulosti vojna a počet Košičanov rapídne klesol, napríklad aj po epidémiách. V r. 1709-1710 to bol mor. Trvalo vyše roka, kým obyvatelia mor umorili. Tí, čo prežili, z vďaky sa poskladali na nový morový stĺp na nesympatickom mieste starého vojenského popraviska. Kým položili základný kameň, trvalo to dva roky. Stavbu bolo treba totiž zaistiť nielen finančnými zbierkami, ale aj nájdením vhodného architekta. Hľadať ho nemuseli ďaleko, lebo sa ním stal košický staviteľ Tomáš Tornyosi. Na sochy bol zasa lepší expert sochár Šimon Grimming. Jeho vrchol súsošia – Immaculatu, po slovensky Nepoškvrnenú, položili 3. októbra 1723 do výšky 14 metrov. Okrem nej súsošie tvorili nižšie postavení sv. Jozef, sv. Šebastián a sv. Ladislav – kráľ. Všetci majú plné tvary, rozviate rúcha, na stĺpe je plno mráčikov v tvare rôznych kriviek a „kudrliniek“ až je jasné, že to musí byť barokový štýl.

Keďže protestanti a katolíci vtedy mali medzi sebou trenice, čoskoro vznikla aféra. Kalvínsky farár údajne pripevnil v noci na sochu hanlivý nápis, čo nemal robiť, lebo následne ho uväznili. Mestská rada ho vraj dokonca odsúdila na smrť, ale panovník rozsudok zmiernil na vyhnanstvo. Cez deň sa už potom nikto neodvážil sochu poškvrniť a aby sa to nestalo ani v noci, pokračovalo sa v zbierkach na večné svetlo. Konkrétnejšie to znamenalo, že vznikalo množstvo fondov na lampy a po stránke duchovnej časté pobožnosti odbavované pri soche.

O tom, že sa o súsošie starali Košičania lepšie ako o ktorúkoľvek inú pamätnú tabuľu teraz, svedčí aj to, že k nemu patrili aj osobitné cirkevné pomôcky, napr. zvláštny organ. Aj kňazi, klerici a miništranti mali Bohu slúžiac pri nej, zvláštne rúcha a tiež aj výnimočné platy. To sa týkalo i organistu, strážcu a opatrovateľa sochy, lebo až toľkí ju mali na starosti.

Jasné, že aj tak bolo treba súsošie reštaurovať. Prvýkrát v r. 1757, potom 1776, 1829, 1856 a 1872. V 20. stor. tiež trikrát. V r. 1909 bolo upravené aj oplotenie, tak ako ho poznáme dnes, pričom krásne sochy svätíc na pilieroch plota (sv. Alžbety Durínskej, sv. Margity, sv. Barbory a sv. Alžbety Portugalskej a dvoch anjelov: sv. Gabriela a sv. Michala archanjela) zhotovil sochár, ktorý si hovoril Leopold Hild. V r. 1954 -1957 a 1971-1972 ho reštauroval známy košický sochár a výtvarník Vojtech Lőffler (1906 – 1990). V lete 2000 ukončili najnovšiu rekonštrukciu celého súsošia, pričom sochy sú už vymenené za kópie.

Zdroj: Milan Kolcun ( www.milankolcun.net ): Potulky mestom Kosice ( www.potulka.sk )