Andrássyho palác


Eklekticizmus je pre nás cudzie slovo a aj keď mnohí si pod ním nepredstavia nič, predsa len čosi znamená. V umení tu ide o preberanie prvkov z rôznych štýlov a smerov, a ich kombinovanie. Takýto smer si vymysleli filozofi, umelci a aj architekti, keď im v 2. polovici 19. stor. už nič nového nenapadlo, ale plán vymýšľania splniť museli. Takto prišli aspoň na to, že všeličo ukradnuté z minulosti sa dá skombinovať na nerozpoznanie. Či sa im eklekticizmus vydaril a či v ňom nájdete prvky iných, starších štýlov, o tom sa môžete presvedčiť prechádzkou po centre. Za architektúru ho tu predstavuje budova napríklad → najstaršia zachovaná synagóga /16/ (na Zvonárskej ulici) alebo súčasná cukráreň Aida, ktorá je v Andrássyho paláci.
 

O tento príklad sa projektovo postaral maďarský architekt, profesor Vysokej školy technickej v Budapešti Győző Cziegler. Aby sa jeho projekt palácovej budovy mohol začať realizovať, museli najprv zbúrať dva pôvodné menšie Andrássyho domy na tom istom mieste. Jeden z nich bol pritom rodným domom Júliusa Andrássyho, prvého uhorského predsedu vlády po Rakúsko-uhorskom vyrovnaní v r. 1867.

Po niekoľkých mesiacoch bola v roku 1899 trojpodlažná stavba hotová, vrátane erbu Andrássyovcov, ktorý vidno tesne pri streche. A hoc aj na Hlavnej ulici boli domy, ktoré by sa prenajímali iným vtedy skôr výnimkou, Dionýz Andrássy (1835-1913) si takýto jeden mohol dovoliť. Veď bol gróf. Aj napriek svojmu šľachtickému titulu svoj nájomný palác prenajímal.

Medzi jeho prvých nájomníkov patril aj Alojz Szálassy, ktorý na prízemí v auguste 1899 zriadil kaviareň. Po deviatich rokoch ju prenechal inému majiteľovi a ten v štafete pokračoval… Medzi VIP hostí kaviarne raz patril aj známy maďarský básnik Endre Ady, ktorý tu pobudol počas svojej jedinej návštevy v Košiciach v r. 1910.

Kaviareň, i keď bola zrejme najväčšia svojho času v Košiciach (siahala až do polovice Bielej ulice), v lete sa ešte rozťahovala až von na chodník. V zime sa zasa rozťahovala časovo, a to otváracími hodinami až do hlbokej noci. Preto od roku 1911 už mala elektrické osvetlenie z vlastného agregátu. To sa potom využilo neskôr, keď sa tu v rámci začiatkov kabaretu v Košiciach robil polnočný striptíz.

Po 2. svetovej vojne tu bol obchodný dom Hornád až do r. 1968, kým nepostavili na Hlavnej modernú budovu obchodného domu PRIOR (teraz TESCO). Začiatkom sedemdesiatych rokov tam bol Dom potravín a od r. 1998 zasa najväčšia cukráreň v Košiciach s vari najlepšou zmrzlinou. Ak niekedy stratíte pojem o čase (a posuniete sa v ňom tak o 70 rokov dozadu), skúste vysvetliť tamojším servírkam, že ste prišli na striptíz. 

Zdroj: Milan Kolcun ( www.milankolcun.net ): Potulky mestom Kosice ( www.potulka.sk )