Ako sa zmení Mlynský náhon? MČ Staré Mesto pozvalo odborníkov i občanov


NA REVITALIZÁCIU MLYNSKÉHO NÁHONU SA UŽ CHYSTÁ VEREJNÁ SÚŤAŽ PRE KRAJINNÝCH ARCHITEKTOV, V BUDÚCOM ROKU BY MAL BYŤ ZNÁMY VÍŤAZ A VÝSTAVA NÁVRHOV

(VEREJNÉ ZHROMAŽDENIE K BUDÚCNOSTI MLYNSKÉHO NÁHONA ZO DŇA 20. NOVEMBRA 2019 O 17. HODINE V BUDOVE MÚ MČ STARÉ MESTO)

Za usporiadateľa: starosta MČ Staré Mesto Igor PETROVČIK, zástupca starostu MČ Staré Mesto Andy ĎURICA,  poslanci Michal Djordjevič, Ingrid Faťolová, Magdaléna Galdunová, Martina Torkošová

Pozvaní hostia: Róbert GREGOREK a Eugen Ščavnický z OZ Mlynský náhon, Martin RICHNAVSKÝ z Útvaru hlavného architekta mesta Košice, Ladislav ROVINSKÝ – poslanec mesta a KSK, Ladislav Strojný – poslanec mesta

Zhromaždenie otvoril hostiteľ a usporiadateľ – starosta Igor Petrovčik, ktorý privítal hostí a povedal, že si váži a podporuje snahy o zveľadenie Mlynského náhonu nielen ako starosta, ale aj mestský poslanec a občan Starého Mesta a zdôraznil dôležitosť otvorenej komunikácie s verejnosťou, aby sa predišlo konfliktným situáciam, ktoré vznikli hlavne z nedostatku dôveryhodných informácií pri dôvodoch nekosenia a nevypúšťania náhonu. Zhromaždenie na úrade sa uskutočnilo na základe dohody na 1. stretnutí s občanmi pri Mlynskom náhone dňa 16. októbra 2019.

Eugen Ščavnický z OZ Mlynský náhon informoval, že už niekoľko mesiacov poukazujú na to, že dolný tok v Mlynskom potoku v časti za Malou stanicou je mimoriadne znečistený, sú tam desiatky ton odpadu a práve dnes (20.11.2019) začala akcia, kde vodárne bagrom vošli do koryta a začali čistiť a odvážať odpad. Ide o dôsledok nelegálnej osady neprispôsobivých občanov, ktorá vznikla v lokalite bývalej záhradkárskej oblasti za Malou stanicou smerom k rieke Hornád. Zdôraznil, že keď je problém s odtokom v Mlynskom potoku, tak je problém s vodou v Mlynskom náhone.

Ďalej informoval, že Mesto Košice aj so správcom Mlynského náhonu – Správou mestskej zelene odovzdali minulý týždeň stavenisko firme, ktorá zhotoví prehrádzku na Čárskeho ulici. Tá bude zvyšovať hladinu v hornej časti, kde sme donedávna videli obnažené panely vďaka nízkej hladine vody v rozpore s manipulačným poriadkom. Táto stavba by mala byť hotová ešte v tomto roku, čo umožní v budúcom roku nainštalovať koreňovú čističku, aby kvalita vody v Mlynskom potoku bola lepšia.

Eugen Ščavnický ešte dodal, že s Mestom Košice a Útvarom hlavného architekta pracujú na tom, aby na celý úsek Mlynského náhonu od splavu až po Jumbo bola vytvorená urbanisticko -krajinárska štúdia, kde by boli presne zadefinované jednotlivé časti, ako sa obnovia a zrevitalizujú, aké budú brehové úpravy, aké budú prietoky, ako budú riešené dopravné trasy a potom by sa postupne na základe tejto štúdie vypracovali realizačné projekty a pristúpilo by sa k realizácii.

Róbert Gregorek z OZ Mlynský náhon v diskusii pripomenul, že Mlynský náhon bol zanedbávaný desiatky rokov, čiže si nemôžeme myslieť, že za jeden rok tam budeme mať botanickú záhradu. Musíme mať schválený plán, odkonzultovaný s verejnosťou. Plánujú urobiť so starostami MČ Staré Mesto i Severu jedno veľké verejné stretnutie občanov k podkladom urbanisticko- krajinárskej štúdii, aby verejnosť povedala svoj názor, aký Mlynský náhon chce mať.

Vypúšťať vodu už túto zimu nebudú, znížená hladina je dostatočná a takto zostane do konca zimy. Kosiť sa bude, povedal Petrovčik.

Starosta Igor Petrovčik sa poďakoval zástupcom občianskeho združenia Mlynský náhon za ich prácu, ocenil, že združenie má zmysel a vyvíja aktivity, ktoré vedú k revitalizácii rokmi zanedbávanej lokality. Dodal, že oceňuje, že sa na jar 2020 chystá verejné zhromaždenie s občanmi Starého Mesta i Severu, ktorí bývajú pri Mlynskom náhone, aby sa spoločne dohodli, kedy a kde budú kosiť.

Poslanec Ladislav Rovinský v diskusii zdôraznil, že Mlynský náhon je rieka v meste. Dodal, že mnohí si neuvedomujú, že Hornád vytváral deltu, rozlieval sa do viacerých tokov a jedným z nich bol aj Mlynský náhon, najprv ako obrana mesta, neskôr ako pohon mlynov. Fungovali tri mlyny, pri dnešnej Mlynskej bašte, stredný bol pri Mlynskej ulici a dolný neďaleko dnešnej Krivej ulice.

Rovinský vysvetlil, prečo vzniklo združenie a jeho aktivity. Vysvetlil, že pred rokom – dvomi sa chystal na magistráte jeden projekt, ktorý sa tváril, že ide o rekonštrukciu Mlynského náhonu a veľa sa v ňom hovorilo o biodiverzite, to jest o vrátenie života do rieky a okolia. A keď zisťovali, akými spôsobmi vráti život do rieky, ukázalo sa, že žiadnymi, chýbali akékoľvek opatrenia, ktoré by vylepšovali kvalitu životného prostredia v náhone a jeho okolí. A tak vzniklo občianske združenie Mlynský náhon.

Rovinský vyzdvihol, že Košice majú jednu obrovskú výhodu oproti iným mestám, kde takéto podobné projekty už nemôžu mať. Pripomenul, že napríklad v Prešove je Jarkova ulica, ale jarok sa už obnoviť nedá. V Moldave nad Bodvou majú Vodnú ulicu, aj jeden mlyn, ale jarok už nie je. Mnoho európskych miest si želá vrátiť vodu do mesta, ale v Košiciach máme šancu, že vieme vodný tok obnoviť tak, aby slúžil občanom, aby ich neobťažoval zápachom, aby to nebolo semenište veľkého výskytu komárov, aby rieka priniesla kus živej prírody do mesta.

Rovinský doplnil, že spolupracujú s projektantom bývalého Mlynského náhonu, odborníkmi zo všetkých oblastí, od botanika až po hydrológov, a budú sa snažiť, aby Mlynský náhon bol živý a pekný.

Architekt Martin Richnavský z Útvaru hlavného architekta mesta Košice povedal, že mesto sa v minulosti chovalo macošsky k Mlynskému náhonu a keby nebolo nevydareného pokusu o projekt, v ktorom sa mali preinvestovať dva milióny eur, ale v podstate neriešil biodiverzitu, teda ekologicky rozmer, tak by sa možno ani lístok nepohol. Dodal, že našťastie vzniklo občianske združenie a začali stretnutia s Útvarom hlavného architekta až do takej miery, že sa rozhodlo, že v najbližších mesiacoch spustia urbanisticko- krajinársku súťaž s tým, že by do nej chceli prizvať odborníkov z celého Slovenska, ale samozrejme bude možnosť, aby sa do súťaže prihlásili aj zahraniční architekti.

Na základe návrhov zo súťaže sa vyberie víťaz, ktorý spracuje už urbanistickú štúdiu, podľa ktorej bude možné po kúskoch zrevitalizovať Mlynský náhon a urobiť z neho reprezentatívne miesto.

Architekt Richnavský doplnil, že určite pripravia z návrhov aj výstavu, a keď sa bude spracovávať štúdia, bude aj verejné prerokovanie, aby to bolo, čo najtransparentnejšie, aby sa k tomu mohli vyjadriť odborné organizácie, mestské časti, poslanci, ale aj široká verejnosť.

Poslanec mesta Košice Ladislav Strojný sa v diskusii opýtal, kto bude zadávať podklady k súťaži.

Richnavský odpovedal, že podklady do súťaže už majú, lebo tým, že bola spracovaná projektová dokumentácia, tak zameranie už majú, podklady pre širšie vzťahy dodajú aj zo združenia Mlynský náhon a aj Karpatský rozvojový inštitút, ktorý prednedávnom skončil tzv. zisťovanie pocitovej mapy mesta, v ktorom bolo možné cez internet poukázať na miesta, kde je cítiť zmenu klímy, a Mlynský náhon je jedným z najdôležitejších biokoridorov. Doplnil, že všetky dáta, ktoré budú schopní pozbierať, sa budú snažiť dostať do zadania súťaže, aby sa tí architekti a krajinári mali čoho zachytiť.

Eugen Ščavnický z OZ Mlynský náhon tlmočil názor združenia, že podľa nich by veľký dôraz v súťaži mal byť daný na rozvoj života, biodiverzitu, oživenie lokality, takže si nepredstavujú nejaké betónové dizajnové riešenie, ale prírodný, vľúdny, oddychovo – relaxačný charakter Mlynského náhonu.

Róbert Gregorek doplnil, že im pôjde hlavne o to, aby ustrážili biologickú stránku veci. Vysvetlil, že na Slovensku je veľa architektov, ktorí dokážu upútať netradičnými, originálnymi, extravagantnými riešeniami, ale čo absentuje, sú návrhy, ktoré by zohľadňovali biologickú stránku veci, tam sú veľké rezervy. Zdôraznil, že budú veľmi pozorne sledovať, či sa v návrhoch budú objavovať nápady a riešenia, ktoré prinesú obnovu vodného života a prírody v okolí.

Gregorek je presvedčený, že biologické aspekty sa dajú kreatívne zakomponovať do zaujímavých dizajnérskych riešení, ale nesmú byť vynechané. Položil si rečnícku otázku, k čomu nám bude nejaké okázalé architektonické riešenie, ak Mlynský náhon bude mať efektne odliate brehy, ale bude to mŕtva smradľavá stoka.

Gregorek dodal, že toto nesmieme pripustiť. Chceme, zdôraznil za združenie, aby si v budúcnosti Mlynský náhon ľudia užívali, deti, seniori, psíčkari, musíme zabezpečiť, aby zvládal záťaž, ale zároveň sprostredkoval prírodu pobrežným pásom atraktívnych močiarnych rastlín, ktoré sú prirodzenou čističkou zákalu. Veľmi radi by odovzdali časť inšpirácie architektom, ktorí sa zapoja do súťaže.

Poslanec mesta i miestneho zastupiteľstva MČ Staré Mesto Michal Djordjevič povedal, že na verejnom zhromaždení sa mali kompetentní stretnúť pred rokom, aby sa predišlo problémom, keď sa ľudia, bývajúci v blízkosti náhonu neustále sťažovali na Správe mestskej zelene, že im prekáža nekosenie a vyše metra vysoká burina. Dodal, že treba načúvať občanom a kosiť. Pripomenul že pri mnohých riekach v mestách po celom svete funguje život aj vo forme letných terás, ale z debaty s ľuďmi v Košiciach vyplýva, že chcú pokoj, ticho. Doplnil, že lokalita si vyžaduje historické lampy i lavičky, aby si mali ľudia kde posedieť.

Ladislav Rovinský reagoval na vystúpenie poslanca Djordjeviča a upozornil, že projekt, ktorý bol pripravovaný za mestské peniaze za exprimátora Rašiho, operoval s biodiverzitou, že bude náhon živší, ale neprešiel práve preto, že nemal spracované opatrenia, ktoré by tú biodiverzitu zvyšovali. Pripomenul, že mesto a jeho bývalé vedenie nechcelo komunikovať. Preto sa do toho zapojili a povedali jasne, čo Mlynský náhon potrebuje.

Rovinský potvrdil, že ľudia sú na prvom mieste aj pre združenie Mlynský náhon a riešenia nemajú zhoršovať ich podmienky na život.

Róbert Gregorek sa zamyslel nad tým, že hoci to vyzerá, že máme nejasnosti, ale žiadne nejasnosti neexistujú. Podľa jeho slov ani tie atrakcie nie sú v rozpore s plnohodnotným biologickým fungovaním Mlynského náhonu. Sú miesta, ktoré si vyžadujú pokoj a kľud, pre prírodu i bývanie ľudí, ale sú miesta, napríklad v časti pri Jumbo centre, kde by nejaké atrakcie typu letných záhrad byť mohli a občania by to dokázali tolerovať. Ide len o rozumnú zonáciu. Ani člnkovanie by zrejme nikomu nevadilo a bola by to atraktívna služba.

Gregorek zdôraznil, že najdôležitejšie je vyriešiť základ – aby voda bola v poriadku, aby bol život  náhone, aby to nebolo za trest, keď si tam omočíte ruku. Móla, nástupišťa na člnky, osvetlenie, cyklochodníky – to všetko bude nadstavba. Pripomenul, že už sú preč časy, keď sa súperilo s prírodou, teraz je prioritou byť s ňou v priateľskom vzťahu, nechať ju žiť tak, aby sa aj nám dobre žilo ako jej súčasti.

Zdôraznil, že sa ľudia i odborníci musia viac počúvať, že nie je dogmatický ekológ, ale sadovník krajinár, má aj vzdelanie technického rázu. Pripomenul, že existujú nádherné prípady z praxe, ktoré ukazujú, že sa to skĺbiť dá. Vyzval, aby si ľudia pozreli na internete práce od firmy Šindlár alebo chrudimský mlynský náhon, ktorý sa síce nedá stotožňovať s Košicami, lebo je ďaleko menší, ale z jednej páchnucej stoky je dnes v Chrudimi nádherný zelený koridor, kde si každý nájde niečo pozitívne. Dodal, že touto cestou by chceli ísť.

Gregorek znovu zdôraznil, že kosenie nie je problém občianskeho združenia Mlynský náhon, ich prioritou bolo v priebehu roka zabezpečiť, aby sa Mlynský náhon prestal päťkrát do roka drasticky vypúšťať. Násilné a drastické správanie sa, podľa jeho slov, v posledných rokoch spôsobilo, že v okolí je mnoho náletových rastlín, vymizla prirodzená flóra. Je rád, že všetci kompetentní zhodli, že tento nelichotivý stav chcú odstrániť, ale nepôjde to lusknutím prsta, je na to potrebný čas a trpezlivosť a múdro spracovaný postup jednotlivých krokov.

Eugen Ščavnický poslancovi Djordjevičovi vysvetlil, že sme občianske združenie a tento rok sme sa snažili v spolupráci so správcom – Správou mestskej zelene dosiahnúť stav, ktorý by bol v súlade s platným manipulačným poriadkom Mlynského náhonu, v ktorom je jasne napísané, aká má byť výška hladiny, prietoky a kedy sa vypúšťa.

Ščavnický informoval, že sa nedodržiaval, preto dnes náhon vyzerá, ako vyzerá. Postavili sme priehradzku na Tomášikovej, nadstavba na priehradzke na Slovenskej jednoty tam nemala čo hľadať. Dosiahli sme, že so SMZ sa zbúrala a voda dnes preteká, bezpečnostný výpustný objekt pri splave hore bol nefunkčný, opravili sme ho, funguje tak, ako má. Nič sa neurobilo nové, len ideme podľa platného manipulačného poriadku, ako má vodný tok fungovať.

Ščavnický vysvetlil, že Správa mestskej zelene mala problém kosiť na úzkych a šikmých brehoch Mlynského náhonu, keď v ňom bola voda. Dodal, že išlo o technicko-bezpečnostný problém, ktorý sa už vyriešil využitím mobilných mechanických rúk na kosenie ako v prípade napríklad šikmých plôch pri diaľniciach. Poprosil poslanca Djordjeviča, aby na ďalších stretnutiach už kosenie nespomínal, keďže mu problém už niekoľký krát vysvetlili.

Ščavnický doplnil, že na stránke www.mlynskynahon.sk napísal o vízii občianskeho združenia – dostať vodu krížom cez Štefánikovu vľavo pred červenou hviezdou plavárňou po Krivej a naspäť do mesta. Je si vedomý, že sa mnohí z toho smejú, hoci sú mestá, kde to urobili. Dodal, že v prvých etapách sa zameriavajú na dolný tok, ktorý je teraz čistený od odpadu po neprispôsobivých a horný tok od Jumba po Hlinkovu. Občanom v sále povedal, že sú najdôležitejší pre budúcnosť Mlynského náhonu. Keď budete mať záujem, Mlynský náhon bude nádherný. Keď nie, bude vám to jedno, zostane taký, aký je, uzavrel Ščavnický.

Poslankyňa miestneho zastupiteľstva Ingrid Faťolová vyjadrila radosť, že sa dali dokopy odborníci a začali problematiku Mlynského náhona riešiť. Dodala, že najdôležitejšie je dobre nastaviť súčažné podklady, aby potom bola radosť vyberať z predložených návrhov riešení.

Zástupca starostu Andy Ďurica uznáva, že téma ekológie je v súčasnosti kľúčová, k Mlynskému náhonu má blízko, býva na štefánikovej ulici. Doplnil, že nie je zástancom extrémov, ale je za to, aby boli určené zóny, kde sa kosiť musí a kde nemusí, pretože zo skúseností v samospráve vie, že tam, kde sú húštiny, sú aj bezdomovci a skládky odpadu. Dodal, že si želá riešenie ekologické, funkčné, rozumné, vľúdne pre ľudí. Verí, že zo súťaže taký návrh vyjde a zrealizuje sa čo najskôr.

Ladislav Rovinský prítomným pripomenul, že obrazy, ako to kedysi bolo, môžeme vidieť na dobových fotografiách. Cez Krivú tiekol Mlynský náhon po jednej strane, tá druhá strana ulice sa volala Kolárova. Dodal, že si je dnes ťažko predstaviť, že po Štefánikovej niekedy plynula voda, pamätníci žijú. Dnes si to nevieme predstaviť tak, ako si niekedy nevedeli predstaviť Hlavnú ulicu bez aút. Dodal, že dnes boli na dolnom toku Mlynského náhonu, kde je to vďaka neprispôsobivým občanom, nelegálnej osade a odpadu (Za bitúnkom pri Malej stanici) strach a hrôza. Ale niekto sa môže na to územie pozrieť inými očami a vidieť v tom veľkú príležitosť. Môže tam vyrásť taká vilová štvrť, od malej stanice až po Hornád. Veď aj Pereš vznikol ako záhradkárska osada. Treba veriť, že sa to zmeniť môže.

Miroslav Šógor zo SMZ informoval, že od jesene 2018 úzko spolupracujú s o.z. Mlynský náhon. Na obranu SMZ povedal, že majú 4 ľudí, ktorí spravujú všetky fontány v meste. Technicky nie je možné kosiť šikmé brehy, keď je Mlynský náhon doplna napustený. Najprv sa dohodli s mestom, že nebudú kosiť, potom po sťažnostiach občanov kosili s mechanickou rukou od Ťahanovských hriadkov po Rybu, trochu znížili hladinu.

Martin Gregorek zo združenia Mlynský náhon povedal, že terajší stav – hladina je nízka pre výstavbu priehradzky na Čárskeho ulici, do budúcna maximálne 20 cm pokles, vtedy aj pobrežná vegetácia bude vyzerať inak, lebo vodné rastliny sa nechovajú ako invazívne. Za kritické miesto označil zhybku pri Rokoku, čo bude dosť veľká investícia v rádovo státisícoch eur – jej realizácia sa plánuje na prvý polrok budúceho roku – 2020.

Architekt Richnavský z magistrátu dodal, že súťaž bude vypísaná začiatkom budúceho roka. Zhruba za dva mesiace ju porota vyhodnotí, v máji by mohli byť výsledky, do leta výstava návrhov pre verejnosť. Následne sa spracuje projektová dokumentácia a povolenia, a keď skončí vegetačné obdobie, na jeseň sa môže začať s realizáciou. Termíny sa budú upresňovať, na najbližšie dva roky je 1,9 milióna eur vyčlenených z rozpočtu mesta Košice.

Róbert Gregorek na záver skonštatoval, že si je stopercentne istý, že sa ide správnou cestou a chce všetkých ubezpečiť, že to má hlavu a pätu.

Architekt Richnavský ubezpečil, že do výberovej komisie bude prizvaný aj expert na čerpanie fondov, aby vedeli nasmerovať projekt na výzvy, no najprv musí mať mesto perfektný a odkomunikovaný projekt, šancu máme a príležitosť príde.

Všetci prítomní sa na záver zhodli v tom, že na jar sa uskutoční verejné zhromaždenie občanov MČ Staré Mesto i Severu, kde sa presne odkonzultujú práce, ktoré sa budú robiť a spôsob a zonácia kosenia.

o l