Urbanova veža


Málokto si môže dovoliť nenosiť hodinky a prípadne ani ich nemať ani len na mobile. Hádam len ten, kto býva blízko vežových hodín. Hocikedy iba podíde k oknu, aby vedel, koľko je, alebo (ešte pohodlnejšie) si len počká, ktorú odbijú.
V Košiciach postavili v 15. stor. pre takých, čo nemerali čas (a bola ich väčšina), zariadenie na časové znamenie – zvonicu. Tá mala „kumulovanú“ aj funkciu miestneho rozhlasu, lebo sa rozzvonila i v prípade požiaru či iných nešťastí, alebo aj pri slávnostných príležitostiach. Takže pravdepodobne fungovala aj ako mestská strážna veža, kým nepostavili vyššiu vežu Dómu.

Gotickej zvonici, ktorú volali aj Červená veža, odzvonilo v r. 1556 následkom požiaru, ale hneď ju obnovili v renesančnom slohu a údajne až v ďalšom storočí do nej umiestnili ako hlavný zdroj zvuku → zvon Urban /52/. Ten vraj za dobrého počasia bolo počuť až v Prešove.

Ako správna parádnica vystriedala Urbanova veža rôzne pokrývky hlavy a medzi rokmi 1912 - 1947 (s prestávkami) si postupne opásavala sukničku v podobe štýlových neorenesančných arkád. Ešte predtým na týchto miestach boli obchodíky. V rámci výstavby 24 arkád boli do múrov osadené aj náhrobné kamene z Dómu, čím sa vytvorilo → lapidárium /62/, ktoré predstavuje vzácne ranogotické až barokové kamenárske umenie.
Ďalšie svoje skrášlenie odhalila veža až po ďalšom požiari (3. dec. 1966), keď reštaurátori zoškrabali jej „make-up“ pod strešnou rímsou a objavili (aj teraz moderné) „tetovanie“, čiže renesančné kresby, zvané sgrafito. Po dvojročnej rekonštrukcii ju v r. 1970 vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku.

Vysoká parádnica (45 metrov) teda stojí za pozretie. Kedysi však stála aj za počúvanie. Od 6. do 20. hodiny sa niesli mestom každú celú hodinu tóny zvonkohry vyhrávajúcej nápevy východoslovenských ľudoviek. Tvorili 4 cykly – podľa ročných období a pre zvláštny prípad bolo nahraných aj 15 budovateľských piesní. Magnetofón, ktorý sa zapínal automaticky, bol za najvyššími oknami veže. Túto zvonkohru nahradili „neplaybackovou“ → zvonkohrou /61/ v 90-tych rokoch
 

Za socializmu bola na ôsmich podlažiach veže expozícia o umeleckom zvonolejárstve na východnom Slovensku. Všetky exponáty bolo po „nežnej“ revolúcii → Východoslovenské múzeum /63/ nútené vysťahovať. To preto, že veža sa musela reštitučne vrátiť cirkvi. Tá v tejto národnej kultúrnej pamiatke niekoľko rokov prevádzkovala kaviareň. Najnovšie tu vzniklo prvé (a zatiaľ) jediné slovenské Múzeum voskových figurín, ktoré nepredstavuje Michaela Jacksona ani Sharon Stone, ale osobnosti košickej a regionálnej histórie.

Zdroj: Milan Kolcun ( www.milankolcun.net ): Potulky mestom Kosice ( www.potulka.sk ) 
 

kamagra jelcialis