Jakabov palác


19. storočie bolo už také dynamické a plné zmien, že kým na jeho začiatku si paláce stavali ešte šľachtici, na jeho konci to boli už najmä úspešní podnikatelia.
 

Ako príklad tých druhých možno spomedzi obyvateľov Košíc uviesť rodinu Jakabovú. Postavili si palác, ktorý doteraz nesie ich meno. Pravdu povediac, stavba ich až tak draho nevyšla, lebo ju projektoval najstarší syn Arpád a tehly na ňu tiež nemuseli nakupovať ani kradnúť. Traja bratia a otec boli majiteľmi košickej tehelne. A aby ich tehly šli dobre na odbyt, tak z nich aj ako firma stavali. Napríklad budovu → Východoslovenského múzea /63/, → Štátneho divadla /76/ alebo Gymnázia na Kováčskej ulici. Okrem toho ich pri stavbe lacno vyšli aj niektoré ozdobné prvky, lebo 5 chrličov a 4 dráčiky (ktoré slúžia ako konzolky pod balkónom) použili z → Dómu /46/, kde ich už nepotrebovali. Reštaurátori ich totiž práve menili za nové.

Jakabovci chceli bývať neďaleko od centra a zároveň blízko pri vode a zeleni. Svoj palác si preto v r. 1899 postavili na brehu čarokrásneho, umelo vytvoreného vodného toku, zvaného Mlynský náhon, ktorý robil z časti Košíc Benátky. Na dôvažok za vodou boli i mestské lúky. Práve takýto výhľad absolvovali skoro každý deň Arpád, Gejza a Vojtech, ako aj ich otec Peter až do tridsiatych rokov, keď pripadol mestu.
 

V r. 1943 na fasádu vedľa vchodu pribudol havran, ktorý má v zobáku prsteň, čím symbolizuje kráľa Mateja Korvína. Pripomenul tak, že pred 500 rokmi (odvtedy) sa narodil spomínaný kráľ.
 

Palác začiatkom apríla 1945 dočasne dostal toho najprominentnejšieho nájomníka. Bol to náš vtedajší prezident Československej republiky Dr. Edvard Beneš. Vláda v rovnakom čase sídlila v budove → riaditeľstva železníc /26/. Z Košíc sa tak fakticky stalo dočasné hlavné mesto celého Československa a neogotický Jakabov palác sa mohol cítiť ako Pražský hrad.

To ešte palác (a ani nikto) netušil, že onedlho z neho komunisti spravia študovňu marxizmu-leninizmu. Z Mlynského náhonu stihli socialistickí architekti urobiť podúrovňovú (v oboch významoch) hlučnú cestu a potom Jakabov palác prerobiť na Dom socialistických obradov. Posledné páriky sa tam zosobášili po nežnej revolúcii a odvtedy sa tam len snúbili angličtinári s angličtinou, lebo tam bola Britská rada. Na poschodí bola reprezentatívna prijímacia sieň primátora, kým nedali do poriadku historickú budovu → radnice /64/.

Zdroj: Milan Kolcun ( www.milankolcun.net ): Potulky mestom Kosice ( www.potulka.sk ) 
 

K stiahnutiu