Žobrákov dom


Keď sa v roku 1995 mesto pripravovalo na návštevu tisícročia, ktorou sa rozumel Sv. Otec (lebo dovtedy žiaden pápež v histórii nenavštívil Košice), zrekonštruovalo sa za pár mesiacov takmer 30 domov. Odvtedy Košice zaradili takú rýchlosť vo svojej obnove, že až banky nestačili dávať úvery. Keby sa ale všetko zvažovalo s nanajvýš serióznym prístupom, nikdy by zas nedostali takú krásnu podobu a nikdy by sa o nich nebolo toľko hovorilo.
Keby existoval titul Miss – obnovená budova, neskorumpovaná porota by ho určite udelila tzv. Žobrákovmu domu. Je to pôvabný romanticko-secesný dom, v ktorom sídli najluxusnejšia parfuméria v Košiciach s najavantgardnejším výkladom v meste. Ani poschodie však roky nezaostáva, za jeho oknami roky sídlila renomovaná advokátska kancelária, údajne najlepšia na Slovensku.

Kedysi však bol tento dom postavený pre nejakého obyvateľa mesta, čiže si zaslúži prívlastok meštiansky. Každý, kto nie je krátkozraký, si môže prečítať hore na fasáde, že posledná prestavba bola v roku 1898. To, že spomínaný mešťan (menom Strasser), ktorý ho dal postaviť, sa živil nejakým obchodom, je síce nepotvrditeľné, ale na druhej strane vysoko pravdepodobné, lebo na nádhernej alegorickej maľbe košického maliara Júliusa Édera je naľavo aj boh obchodu Merkúr (v jeho typickom klobúku, ktorý rád nosil) a zobrazený je ako svedok letného žatevného výjavu. To môže znamenať, že majiteľ tohto domu „žal výsledky svojej práce“, teda sa mu darilo. Z výsledkov potom čosi možno aj „kvaplo“ mestu, lebo napravo vidno anjela, ktorý drží → košický erb /13/.

Celý tento farebný výjav bol 40 rokov ukrytý pod šedivosťou cementu, čo nebolo vplyvom socialistickej cenzúry, ale neochotou pseudoreštaurátorov v r. 1956 „babrať“ sa s ním. Trpezlivejší a profesionálnejší bol až majster Pavol Stacho z Trnavy, ktorý so skupinou reštaurátorov postupne odkryl kontúry maľby a podľa starých fotiek sa mu ju podarilo obnoviť rovnako ako aj celé priečelie budovy.

Opraviť bolo treba aj sochu, ktorá vyzerá ako žobrák (i keď je to kupec, keďže má za pásom mešec peňazí), lebo ten bol taký úbohý, že až mal odpadnutú ľavú ruku. Teraz už tejto 140-centimetrovej postave nechýba nielen ruka, ale ani úctivosť a zdvorilosť. Tieto vlastnosti sa zračia v jeho geste, keď si s úklonom sníma z hlavy klobúk. Kvôli svojmu čaru sa stal maskotom známeho Festivalu lokálnych televízií, ktorý sa organizuje v Košiciach od r. 1995 a je európskou raritou.

Berte to tak, že vás zdraví. I keď legende to nestačilo. Podľa nej je to žobrák, pre ktorého bolo žobranie takým výnosným (a nezdaneným) príjmom, že ho mohol investovať do stavby tejto nehnuteľnosti. Táto legenda však nie je ničím podložená. I tak sa ňou mnohí inšpirujú dodnes.

Zdroj: Milan Kolcun ( www.milankolcun.net ): Potulky mestom Kosice ( www.potulka.sk )