Štátne divadlo


Košice majú nádhernú budovu → Dómu /46/ už po stáročia. Preto bolo veľmi ťažké postaviť neďaleko neho novšiu dominantu, ktorá by bola tiež krásna, no svojou krásou mu nekonkurovala, ale ho dopĺňala. Iným štýlom krásy sa o vaše oči uchádza budova košického divadla, tak ako ju vyprojektoval Adolf Lang. Slávny architekt, ktorého stavby nájdeme v Budapešti, Bukurešti, Karlových Varoch, Pécsi a Viedni, sa v Košiciach rozhodol pre ekletický štýl s prvkami neobaroka a secesie. Do architektonickej súťaže sa prihlásil už v r. 1893, kým jeho projekt „prešiel“, trvalo to niekoľko rokov. Potom podpísal s mestom zmluvu, podľa ktorej bol zodpovedný za výstavbu, výber umelcov a dodávateľov, vedenie stavebného denníka i vyúčtovan

ie stavby. Musel byť na stavbe prítomný aspoň jeden deň v týždni a pri dokončovaní aj viac, stihnúť termín kratší než 2 roky a byť pri jej odovzdávaní. V zmluve ešte podpísal aj to, že kým bude platiť nebude podpisovať žiadne iné zmluvy.
Všetko dodržal, mesto mu (s oneskorením) aj zaplatilo a 28. septembra 1899 sa mohla vo vtedy novučičkej budove začať slávnostná premiéra. Košice razom nabrali na architektonickej a kultúrnej vážnosti.

No divadlo sa v Košiciach hralo už v 14. st., keď divadelníci vystupovali na trhoch. Neskôr to boli učitelia, ktorí dostali od mesta pridané za to, že s deťmi nacvičili predstavenie. O rozvoj divadla sa postarali aj jezuiti (1648-1773), ktorí stále nacvičovali niečo nové a snažili sa do toho zapojiť čo najviac ľudí. To sa ešte stále hrávalo najčastejšie na ulici a neskôr aj vo veľkej učebni u jezuitov. Kamenné divadlo však postavili na mieste dnešného až v r. 1789. Z druhej strany tej istej budovy (zvanej aj Reduta) bola tiež tančiareň a kaviareň s kasínom. O storočie neskôr sa uvažovalo či budovu prestavať alebo zbúrať. V r. 1894 sa tam odohralo posledné predstavenie a už bolo jasné, že sa zbúra.

Už spomenutá Langova budova z r. 1899 sa o 88 rokov dočkala rekonštrukcie (1987 – 1994). Po nej je okrem múrov a strechy, už všetko nové. Štátne divadlo síce na pohľad vyzerá ako predtým, ale skrýva v sebe najmodernejšie vybavenie. Jeho podzemné šatne, strojovňa i sklady na kulisy siahajú pod zemou až takmer po → Morový stĺp /82/. V parku pri ňom nenápadne vidno aj núdzový východ. Pod chodníkom Hlavnej ulice je i chodba, ktorá spája starú budovu s novou vo dvore. V tej je riaditeľstvo, nacvičuje sa tam a postáva pred ňou Auróra – priateľka múz.

Jej navlas rovnaká kópia (po rekonštrukcii) vás z výšky 32 metrov pozýva do iného sveta než je skutočný. Ak ho prijmete, vnútri vám už ozdobnosť útulného, ale pritom nie malého divadla, zvedie oči až k stropu, na ktorom sú vyjavené 4 Shakespearove hry (v podaní rakúskeho maliara Peregrina Gastgeba). A tie sú predohrou zážitku, ktorý vás čaká na doskách, ktoré aj v Košiciach znamenajú celý svet.

Zdroj: Milan Kolcun ( www.milankolcun.net ): Potulky mestom Kosice ( www.potulka.sk )