Dominikánsky kostol


Najstarší doteraz zachovaný kostol v Košiciach bol postavený okolo r. 1290. Nenachádza sa na Hlavnej ulici, ale na námestí s trhom. Uprostred neho je kľačiaci dominikán (len socha). Jeho sutana je taká dlhá, že prechádza v označenie hradby, ktorá obklopovala stredoveký dominikánsky kláštor. Už ste asi uhádli, že ide o dominikánsky kostol.

Rád dominikánov tento chrám postavený v prechodnom románsko-gotickom slohu zasvätil Nanebovstúpeniu Panny Márie a spolu s ním si vybudoval aj spomínaný kláštor. V ňom už v 14. stor. pôsobila škola a široko-ďaleko známa iluminátorská dielňa, ktorej práce nájdeme všelikde po svete.

Ani tieto budovy neobišla → katastrofa /51/ požiaru v r. 1556, v dôsledku čoho slúžil polstoročie ako mestský sklad potravín. Samotní dominikáni boli žobravým rádom, a teda nemali dosť prostriedkov na rekonštrukciu. Preto, ako to robí múdrejší, ustúpili. Odišli z mesta s tým, že sa sem raz vrátia. Svoje slovo dodržali, i keď medzitým uplynulo 142 rokov. Kostol, ktorý istý čas bol aj smetiskom, stokou a potom skladom obilia, po návrate zmodernizovali, čo vo vtedajšej dobe znamenalo zbarokizovať ho. Zväčšili okná, zriadili sakristiu a vybudovali organový chór. Pribudlo i barokové zariadenie a na stenách pôsobivé fresky Štefana Vörösa z r. 1750 – 1758. Vytvárajú úchvatnú ilúziu, ako keby kostol nemal strechu, a tak sa môžeme pozerať až do neba. Práve tam korunujú Pannu Máriu alebo vpredu vyzdvihujú asi najznámejšieho dominikána a najvýznamnejšieho stredovekého teológa sv. Tomáša Akvinského.
Keď už boli dominikáni „vo švungu“ vybudovali si i nový kláštor a školu, teraz pre zmenu na dnešnej Mäsiarskej ulici. Mimochodom, za „socíku“ tam sídlila ľudová škola umenia. Na mieste pôvodného kláštora (na námestí) v minulom storočí vybudovali tzv. Veritas (1940), ktorý bol za socialistickej éry posádkovým kinom Dukla. Teraz je tam filmový klub Cinefil. Veža medzitým (1963) bola dobudovaná na 68-metrovú, čím pretromfla svoju 60-metrovú kolegyňu z → Dómu /46/.

Kostol má však svoj svet aj v podzemí. Sú to pivnice s kryptami, do ktorých sa pochovávalo až do 18. stor. Počas 2. svetovej vojny tam zas mnísi ukrývali antifašistov a Židov. No pre ľud robili čosi stále. Napr. zriadili prvý denný útulok pre deti chudobných (1891) a po 40-ročnej pauze za socializmu zasa spomínaný filmový klub i galériu.

V 70-tych rokoch minulého stor. objavili pamiatkari na strope trhliny. Zľakli sa a rozhýbali. V r. 1982 postavili lešenie a začali rekonštruovať, no prišli na to, že niektoré praskliny sú nepravé, čiže len namaľované, aby kostol vyzeral ešte starší, než je. Ako keby mu nestačilo, že je najstarším stojacim kostolom v meste.

Zdroj: Milan Kolcun ( www.milankolcun.net ): Potulky mestom Kosice ( www.potulka.sk )