Evanjelický kostol


Ekumenizmus je super vec. V náboženstve si všíma a zdôrazňuje nie rozdielne, ale spoločné stránky jednotlivých cirkví. Keby bol existoval už v 16. storočí, nebolo by možno treníc medzi protestantmi a katolíkmi. Neboli by si ani zaberali na striedačku jednotlivé kostoly, prípadne si ich aj vzájomne pustošili. A neboli by sa ani „hlušili“ medzi sebou navzájom.

Napríklad v spomínanom storočí takmer všetci Košičania prijali reformáciu a stali sa evanjelikmi. Zabrali preto pre seba → Špitálsky kostol /9/, → Kaplnku sv. Michala /25/, ba aj → Dóm /46/. → Františkánsky /97/ a → dominikánsky kostol /41/ boli po požiari, a tak možno povedať, že všetky kostoly boli ich.

Na záver takýchto okupovaní kostolov vyšlo v r. 1671 cisárske nariadenie, že kostoly, ktoré si protestanti sami nepostavili, musia vrátiť pôvodnému majiteľovi, teda katolíckej cirkvi. Košickí evanjelici tak boli nútení postaviť si drevený kostol za hradbami, a to pri → evanjelickom cintoríne /130/ na západnom predmestí v smere Floriánskej ulice. (Z cintorína teraz ostala už len jedna malá rodinná hrobka na svahu Žriedlovej ulice za budovami súdov a väznicou.) Kostol však vyhorel, a tak sa evanjelici poistili postavením hneď troch svojich kostolov na tom istom mieste. Pre nemecky hovoriacich veriacich, druhý pre slovenských a tretí pre Maďarov.

Prvé dve národnosti sa začiatkom 19. storočia finančne spolčili, aby si na Mlynskej ulici postavili nový evanjelický kostol. Tam sa práve likvidovali mestské hradby, a tak kostol vtesnali medzi dva hradbové múry. To možno pekne vidieť na dláždení Mlynskej ulice, lebo nepravidelná dlažba nenápadne označuje, kadiaľ presne viedli všetky tri kamenné hradbové múry.
 

Stavba pod vedením Györgya Kitzlinga trvala 12 rokov (1804 – 1816). Za ten čas sa stihli k nim finančne pripojiť aj Maďari, a to tak, že kúpili zvony. Vedľa postavili pri jednom už aj evanjelickú školu, z ktorej je teraz fara a zborový dom. Na priečelie vypísali po latinsky SOLI DEO GLORIA (Jedine Bohu sláva). Z cintorína pri zaniknutých drevených kostolíkoch si preniesli náhrobný kríž Ištvána Klobusiczkého (z r. 1735) a organ, ktorý tiež bude mať okolo 300 rokov. Inak je kostol zariadený veľmi triezvo, neprezdobený a v štýle klasicizmu. I keď je to relatívne, pokladá sa za najkrajšiu stavbu evanjelického klasicizmu na Slovensku. Určite je to najmä kvôli krásnej, veľkolepej oválnej kupole s kazetami. V takomto interiéri sa môžete usadiť nielen počas pravidelných bohoslužieb, ale aj pri koncertoch, ktoré sa tam z času na čas organizujú.

Zdroj: Milan Kolcun ( www.milankolcun.net ): Potulky mestom Kosice ( www.potulka.sk )